Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdyo

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE KUKURICE
Kukurica siata – na zrno (Zea mays L.)

J. Vilček a kol., 2005



Kukurica siata je plodina veľmi teplých, suchších až mierne vlhkých oblastí s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Kukurica by sa mala pestovať najmä v takých oblastiach, kde pri rovnakých ostatných podmienkach dáva vyššie úrody ako pšenica. Pre svoju vyššiu odolnosť voči suchu je vhodnejšia najmä do humóznych piesočnatých pôd, kde sa pšenici darí horšie. Má pomerne vysoké nároky na teplo (v dobe kvitnutia vyžaduje teploty 18-19°C). V menej vhodných podmienkach jesenné mrazíky znamenajú predčasné ukončenie vegetácie. Zvýšené nároky na vlahu má asi do júla, t.j. kým si nevybuduje dostatočne mohutnú, hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. Potom je na zrážky odkázaná menej. Najmä v suchších oblastiach je preto treba pri predsejbovej príprave dbať o šetrenie pôdnou vlahou.

Kukurica na zrno nie je v klimaticky priaznivých pomeroch veľmi náročná na pôdu, avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor. Kukurici na zrno sa najlepšie darí na hlinitých hlbokých výhrevných pôdach dobre zásobených vápnom, humusom a živinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH je 5,5-6,8). V suchších polohách sú vhodnejšie pôdy ťažšie, v menej vhodných polohách za predpokladu dostatočného hnojenia aj pôdy ľahšie.

Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania kukurice na zrno podľa pôdnych predstaviteľov ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné vyprodukovať 3234,- Sk zisku, u čierníc je to 2598,- Sk, fluvizemí 1909,- Sk a hnedozemí 1173,- Sk. Pestovanie kukurice na zrno na pseudoglejoch a kambizemiach bolo v priemere za posledných osem rokov stratové.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre kukuricu siatu vyšší ako 5 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre kukuricu siatu je 4,01–5,0 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre kukuricu siatu je 3,41–4,00 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre kukuricu siatu je menej ako 3,4 t.ha-1
Kategória vhodnosť Kategória vhodnosť
1 veľmi vhodné pôdy 3 málo vhodné pôdy
2 vhodné pôdy 4 nevhodné pôdy
linka

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE REPKY
Kapusta repková pravá – repka olejná (Brassica napus L.)

J. Vilček a kol., 2005



Repka je na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo ťažké zamokrené pôdy. Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0-7,5 pH. Má značné požiadavky na fosfor a draslík v pôde. Treba ju vylúčiť z pestovania na suchých regozemiach a na pôdach zamokrených povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantná k ľahkým, plytkým a kamenitým pôdam s dostatkom zrážok. Repku olejnú možno pestovať od nížin južného Slovenska až po podhorské polohy s nadmorskou výškou 700 metrov nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok 600-800 mm (Kováč a kol., 2003). Pôdna reakcia by sa mala pohybovať v intervale pH 6,0-6,8. Výkonnejšie pôdne prostredie nížinných oblastí, s úrodnými, živinami lepšie zásobenými pôdami, eliminuje nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac handikepované nižšou pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004).

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť repky vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 10,2% a na stredných svahoch až o 15,6 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3% a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie repky so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod repky oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 33,0%.

Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania repky podľa pôdnych predstaviteľov ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné vyprodukovať 4560,- Sk zisku, u čierníc je to 3630,- Sk, fluvizemí a hnedozemí 2450,- Sk, luvizemí 1180,- Sk, pseudoglejoch 530,- Sk a kambizemí 400,- Sk.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre repku vyšší ako 2,5 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre repku je 2,01–2,50 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre repku je 1,51–2,00 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre repku je menej ako 1,5 t.ha-1
Kategória vhodnosť Kategória vhodnosť
1 veľmi vhodné pôdy 3 málo vhodné pôdy
2 vhodné pôdy 4 nevhodné pôdy

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE PŠENICE
Pšenica letná – forma ozimná

J. Vilček a kol.



Pšenica letná, forma ozimná je v súčasnosti na Slovensku najrozšírenejšou poľnohospodárskou plodinou. V priemere posledných desiatich rokov sa pestuje na výmere 365 tis. hektrárov. Pestuje sa prakticky vo všetkých regiónoch od nížin až po horské oblasti. Úspešnosť jej pestovania závisí, podobne ako pri iných plodinách najmä od klimatických a pôdnych podmienok prostredia. Tieto faktory rozhodujúcou mierou ovplyvňujú produkčné i ekonomické predpoklady tejto plodiny. Na úrovni 30 tis. hektárov sa vysieva v okresoch Levice a Nové Zámky, na úrovni nad 20 tis. hektárov v okresoch Komárno a Dunajská Streda, na úrovni nad 10 tis. hektárov v okresoch Nitra, Trnava, Košice, Galanta, Trebišov, Michalovce a Rimavská Sobota. Najmenej plochy tejto plodiny sú v okrese Kysucké Nové Mesto pod 100 hektárov.

Priemerné dosahované úrody zrna pšenice ozimnej sa za posledných desať rokov pohybujú na úrovni 4,03 t. Najvyššie úrody nad 5 ton sú v okresoch Piešťany, Topoľčany a Partizánske. Priemer nad 4,5 ton je evidovaný v okresoch Nitra, Trnava, Bánovce nad Bebravou, Dunajská Streda i Šaľa. Dlhodobo nízke úrody pod 2 tony sú v okresoch Medzilaborce a Svidník.

V súčasnosti sa pri pestovaní pšenice ozimnej produkčný potenciál našich pôd využíva len na 75,6%. Značné rezervy sú najmä v správnom umiestnení tejto plodiny do takých podmienok, ktoré jej najviac vyhovujú.

Nároky pšenice na pôdno-klimatické faktory vyplývajú z jej pomerne plytkej koreňovej sústavy (najväčšia časť koreňov sa nachádza v hĺbke do 0,25 m). Vzhľadom na potrebu vlahy sú pre ňu ľahké výsušné pôdy nevhodné.

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametroch na produkčnú schopnosť pšenice vyplýva, že na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 9,2 % a na stredných svahoch až o 13,5 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 16,4 %, na silno erodovaných pôdach o 20,4 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 26,8 %. Badateľný je aj úbytok produkcie pšenice so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod pšenice oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 32,0 %.

Ak by sme kvalitu pôd vyjadrili v 100-bodovej stupnici (100 bodov - najúrodnejšie černozeme čiernicové), môžeme konštatovať, že nulová miera rentability pestovania pšenice je pri hodnote pôd 18,53 bodov.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre pšenicu vyšší ako 5 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre pšenicu je 4,01–5,00 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre pšenicu je 3,41–4,00 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre pšenicu je menej ako 3,4 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE RAŽE
Raž siata – ozimná

J. Vilček a kol.



Je významnou ozimnou obilninou horských i podhorských oblastí, ako aj piesočnatých pôd Záhoria. V suchších rokov vyššie úrody ako pšenica. Dobre rastie aj na ľahkých piesočnatých, štrkovitých i plytkých pôdach aj v horských oblastiach. Dobre znáša kyslé pôdy a je ju možné vysievať aj na chudobné podzolové pôdy. Optimálna pôdna reakcia pre raž je 4,8-7,0. Na pôdach s pH nižšou ako 4,5 bez vápnenia sa jej pestovanie neodporúča. Aj keď sa raž v požiadavkách na pôdu považuje za najmenej náročnú obilninu, predovšetkým ekonomická úspešnosť jej pestovania predpokladá akceptáciu lepších pôdno-klimatických podmienok. Špaldoň (1982) uvádza, že raž veľmi dobre rastie na lepších pôdach v nížinných oblastiach, kde však vzhľadom na ekonomickú výhodnosť dostáva prednosť pšenica.

V súčasnosti sa pri pestovaní raže siatej produkčný potenciál pôd Slovenska využíva len na 60-70%. Značné rezervy sú najmä v správnom rozmiestnení tejto plodiny do takých podmienok, ktoré jej najviac vyhovujú.

Z analýzy vplyvu jednotlivých parametrov na produkčnú schopnosť raže vyplýva, že na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 5,8 % a na stredných svahoch až o 8,2 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 10,9 %, na silno erodovaných pôdach o 13,2 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 16,6 %. Badateľný je aj úbytok produkcie raže so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. V klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod raže oproti regiónom teplým a suchším nižší až o tretinu.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre raž vyšší ako 4 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre raž je 3,51–4,00 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre raž je 3,11–3,50 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre raž je menej ako 3,1 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE JAČMEŇA
Jačmeň siaty – jarný

J. Vilček a kol.



Je to veľmi produktívna plodina, ktorá za pomerne krátke vegetačné obdobie (90-120 dní) vytvorí bohatú biomasu. Geografická oblasť pestovania jačmeňa je určená najmä teplotou. Môže sa pestovať na severe až po 70o severnej zemepisnej šírky a na juhu takmer po rovník. Jačmeň jarný podobne ako pšenicu ozimnú nachádzame vo všetkých regiónoch Slovenska.

Na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 9,4 % a na stredných svahoch až o 13,7 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 17,2 %, na silno erodovaných pôdach o 20,6 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 26,5 %. Badateľný je aj úbytok produkcie jačmeňa so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. V klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod jačmeňa oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 30,4 %. Nulová miera rentability pestovania jačmeňa je pri hodnote pôd 26,7 bodov.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre jačmeň vyšší ako 4,6 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre jačmeň je 3,81–4,60 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre jačmeň je 3,00–3,80 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre jačmeň je menej ako 3,0 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE OVSA
Ovos siaty

J. Vilček a kol.



Optimálne podmienky pestovania na severnej pologuli sú medzi 44-65o severnej zemepisnej šírky. V Karpatoch sa pestuje do 1400 m n.m. Ovos je napriek svojej plasticite dosť náročný na vlahu a vyžaduje primeranú úroveň agrotechniky. Má mohutnú koreňovú sústavu, ktorá mu umožňuje čerpať aj ťažšie prístupné živiny. Vzhľadom na nároky na chladnejšie a vlhšie podmienky je typickou horskou jarnou obilninou. Je rastlinou dlhého dňa. Na pôdu nie je zvlášť náročný. Najlepšie mu vyhovujú pôdy stredne ťažké až ťažké, dobre zásobené vlahou. Znáša mierne kyslú pôdnu reakciu. Nevhodné sú suché, piesočnaté pôdy.

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametroch na produkčnú schopnosť ovsa vyplýva, že na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 6,6 % a na stredných svahoch až o 9,5 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 12,7 %, na silno erodovaných pôdach o 15,1 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 21,7 %.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre ovos vyšší ako 3,4 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre ovos je 3,01–3,40 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre ovos je 2,60–3,00 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre ovos je menej ako 2,6 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE HRACHU
Hrach siaty

J. Vilček a kol.



Hrach je málo náročný na teplotu (klíči už pri 1-3oC). Optimálna teplota pre rast je 15-20oC. Na vlahu je náročný (ročne vyžaduje 500-700 mm vodných zrážok). Vyžaduje ľahšie až stredne ťažké, dostatočne hlboké pôdy s optimálnou pôdnou reakciou 5,7 až 7,2 pH. Lepšie znáša reakciu zásaditejšiu, pretože pri kyslej sa znižuje aktivita hrčkotvorných baktérii. Pre hrach sú vhodné najmä černozeme a to na spraši, ale aj aluviálnych naplaveninách, čiernice i hnedozeme pokiaľ sú dostatočne hlboké, nie sú ťažké a kyslé.

Na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 12,4 % a na stredných svahoch až o 17,4 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 21,9 %, na silno erodovaných pôdach o 26,0 % a veľmi silno erodovaných pôdach až o 32,1 %. Badateľný je aj úbytok produkcie hrachu so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. V klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod hrachu oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 44,9 %

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre hrach vyšší ako 2,8 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre hrach je 2,21–2,80 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre hrach je 1,50–2,20 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre hrach je menej ako 1,5 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE ZEMIAKOV
Zemiaky

J. Vilček a kol.



Zemiaky sú náročné na vlahu. Nevyžadujú si hlboké pôdy. Vyžadujú skôr kyslú ako zásaditú reakciu pôdy, optimálne rozpätie je 4,7-6,2 pH. Pôdy majú byť v celom profile priepustné pre vodu. Ideálna je pórovitosť pôd do 50 % vodná kapacita 30 – 40 % obj. a vzdušná kapacita okolo 15 % obj. Vhodné sú najmä pôdy na zvetralinách žúl, flyšových pieskovcov, fylitov a andezitov. Klimaticky im vyhovujú subkarpatské a intrakarpatské kotliny a oblasť karpatského flyša.

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametroch na produkčnú schopnosť zemiakov vyplýva, že na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 8,3 % a na stredných svahoch o 9,4 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 15,9 % a na silno erodovaných pôdach o 16,6 %. Badateľný je aj úbytok produkcie zemiakov so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi.

Ak by sme kvalitu pôd vyjadrili v 100-bodovej stupnici (100 bodov - najúrodnejšie černozeme čiernicové), môžeme konštatovať, že nulová miera rentability pestovania zemiakov je pri hodnote pôd 35,72 bodov.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre zemiaky vyšší ako 21,3 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre zemiaky je 17,41–21,30 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre zemiaky je 13,80–17,40 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre zemiaky je menej ako 13,8 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE CUKROVEJ REPY
Cukrová repa

J. Vilček a kol.



Rast a vývin repy cukrovej je ovplyvňovaný genetickými, poveternostnými i pôdnymi faktormi. Pre klíčenie potrebuje repa teplotu aspoň 5oC. Po vzídení je odolná voči miernym mrazom. Počas vegetácie vyžaduje teploty 17-24oC. Vysoké teploty spojené s nedostatkom vlahy vedú k útlmu rastu. Ideálne je rovnomerné rozloženie zrážok. Ročné zrážky pre chladnejšie regióny majú dosahovať hodnotu 600 mm a pre teplejšie regióny 660 mm.

Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametroch na produkčnú schopnosť cukrovej repy vyplýva, že na miernych svahoch (do 7o) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 8,3 % a na stredných svahoch až o 12,9 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 9,2 %, na silno erodovaných pôdach o 15,8 %

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre cukrovú repu vyšší ako 42,0 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre cukrovú repu je 35,51–42,00 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre cukrovú repu je 30,00–35,50 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre cukrovú repu je menej ako 30,0 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE SLNEČNICE
Slnečnica ročná

J. Vilček a kol.



Slnečnica je odolná proti suchu a preto je dôležitou olejninou našich suchších oblasti. Na pôdu nie je veľmi náročná. V suchých oblastiach vyžaduje hlboké pôdy. Vhodné sú pre ňu takmer všetky pôdy Žitného ostrova a priľahlých častí Podunajskej nížiny. Optimálne rozpätie pôdnej reakcie je 5,7-6,5 pH. Neznáša len vyslovene zamokrené a kyslé pôdy, najmä ak majú v spodných častiach pôdneho profilu redukované glejové horizonty, cez ktoré nemôže prerastať koreňová sústava.

Za posledných 10 rokov sa viac ako 5 tisíc hektárov tejto plodiny osieva v okresoch Levice, Nové Zámky, Komárno, Trebišov. Vôbec sa nepestuje v okresoch Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Liptovský Mikuláš, Medzilaborce, Námestovo, Poprad, Ružomberok, Snina, St. Ľubovňa, Gelnica, Zvolen, Žilina.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre slnečnicu vyšší ako 3,0 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre slnečnicu je 2,41–3,00 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre slnečnicu je 1,60–2,40 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre slnečnicu je menej ako 1,6 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE MAKU
Mak siaty

J. Vilček a kol.



Mak je náročný na svetlo, vlahu a v neskorších fázach rastu aj na teplo. Vyžaduje prevzdušnené pôdy s neutrálnou, najviac ak slabo kyslou reakciou (optimum 6,3 – 7,2 pH), ktoré sú sorpčne nasýtené a majú dostatok vápnika. Najlepšie sú pôdy stredne ťažké (hlinité až piesočnatohlinité), hlboké, štruktúrne a dobre prevzdušnené. Vyhovujú mu černozeme a hnedozeme na sprašiach, čiernice, fluvizeme, ale aj kambizeme na elúviach fylitov, andezitov tufitov, ako aj rendziny. Neznáša glejové pôdy.

V rámci Slovenska najväčšie pestovateľské plochy vykazujú okresy Bratislava, Levice, Nitra a Nové Zámky. Je však možné pestovať takmer na celom území republiky. Na pestovanie na veľkých plochách je však potrebné preňho vyhľadať najvhodnejšie prírodné a tiež ekonomické podmienky.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre mak vyšší ako 0,80 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre mak je 0,61–0,80 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre mak je 0,30–0,60 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre mak je menej ako 0,3 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE SÓJE
Sója fazuľová

J. Vilček a kol.



U nás sa sója pestuje len obmedzene. Sója vyžaduje pôdy hlboké, priepustné, štruktúrne a biologicky aktívne, výhrevné a dobre zásobené humusom. Vhodné sú pôdy hlinité, ílovito-hlinité a hlinitopiesočnaté. Nevyhovujú jej pôdy ťažké, zamokrené a kyslé. Optimálna hodnota pôdnej reakcie je 6,5 až 7,0 pH. Sója je náročná na teplé počasie a dostatok zrážok najmä v júli a auguste. V dobe dozrievania potrebuje suchšie počasie. Najvhodnejšie sú lokality južného Slovenska. Každé nevhodné umiestnenie má za následok stratu produkcie.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre sóju vyšší ako 1,80 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre sóju je 1,51–1,80 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre sóju je 1,20–1,50 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre sóju je menej ako 1,2 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE ĽANU
Ľan siaty

J. Vilček a kol.



Pre priadny ľan sú najlepšie podmienky v oblastiach s nadmorskou výškou nad 400 a ročným úhrnom zrážok nad 600 mm. Na teplo nie je ľan náročný. Počas vegetácie mu postačuje suma teplôt 1400-1600oC. Ľan nemá vyhranené nároky na pôdu. Vhodná pôda má mať priaznivý vodovzdušný režim a musí byť priepustná. Najvhodnejšie sú pôdy stredne ťažké s neutrálnou až slabo kyslou reakciou (pH 6-7). Nevhodné sú ťažké ílovité pôdy so sklonom k tvorbe prísušku, pôdy kamenisté, vysychavé alebo naopak zamokrené. Dôležitá je vyrovnanosť pozemku a preto je ľan vhodné pestovať na svahoch do 8o.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre ľan vyšší ako 2,80 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre ľan je 2,21–2,80 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre ľan je 1,60–2,20 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre ľan je menej ako 1,6 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 

VHODNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU
PRE PESTOVANIE CHMEĽU
Chmeľ obyčajný

J. Vilček a kol.



Chmeľ je viacročnou kultúrou a preto by sa mal umiestňovať do optimálnych pôd. Najlepšími pôdami pre jeho pestovanie sú čiernice, fluvizeme, černozeme a hnedozeme. Zrnitostne to majú byť pôdy hlinité, piesočnatohlinité alebo ílovitohlinité. Chmeľ vyžaduje neutrálnu až slabo kyslú pôdnu reakciu (6,5-7,6 pH). Chmeľ je náročný na vodu i svetlo. Najlepšie sa mu darí na rovinách v širokých údoliach s dostatočným prúdením vzduchu. Polohy musia byť chránené pred severnými a západnými vetrami. Nevyhovujúce sú úzke a uzavreté údolia.

Na Slovensku sa v súčasnosti chmeľ pestuje len na výmere približne 260 hektárov. Viac ako polovica plôch pripadá na okres Trenčín. Významnejšie plochy chmeľu sú v okresoch Nové mesto nad Váhom, Topoľčany, Piešťany a Partizánske.

1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre chmeľ vyšší ako 1,80 t.ha-1
2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre chmeľ je 1,41–1,80 t.ha-1
3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre chmeľ je 1,20–1,40 t.ha-1
4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre chmeľ je menej ako 1,2 t.ha-1


MAPOVÁ SLUŽBA

 
Používaním tohto portálu súhlasíte s podmienkami zmluvy na jeho použitie.
© VÚPOP Bratislava – Posledná aktualizácia: 08. 02. 2017