|
|
Monitoring biomasy (vrátane porastov poľnohospodárskych plodín) je realizovaný prostredníctvom:
- agrometeorologického (biofyzikálneho) modelovania, pričom aplikovaný model WOFOST (Supit a iní 1994)
je implementovaný priamo v systéme SK_CGMS;
- metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ), konkrétne interpretáciou a analýzou satelitných obrazových
záznamov s malým priestorovým rozlíšením (Royer a Genovese 2004).
Základnými vstupnými údajmi pre model WOFOST a simuláciu vegetačných indexov sú aktuálne meteorologické
a fenologické údaje (poskytnuté SHMÚ), pôdne údaje a fyziologické údaje o poľnohospodárskych plodinách.
V procese modelovania sa prostredníctvom vegetačných indexov sleduje vývoj celkovej nadzemnej produkcie
(index TAGP – Total Above Ground Production), vývoj suchej hmoty v zásobných orgánoch (index TWSO – Total
Dry Weight of Storage Organs) a niektoré ďalšie vegetačné indikátory (listová pokryvnosť, vývojové štádium plodiny).
Pri analýze a interpretácii satelitných obrazových záznamov sa ako zdroj údajov využíva satelitný systém NOAA–AVHRR
(USA), charakterizovaný priestorovým rozlíšením scén 1x1 km. Vývoj biomasy sa sleduje a analyzuje prostredníctvom
interpretovaného vegetačného indexu NDVI (Normalized Difference Vegetation Index), ktorý charakterizuje stav
biomasy celkom (objem a vitalitu), pričom zjednodušene platí – čím vyššia hodnota NDVI, tým vyvinutejšia biomasa,
charakterizovaná vyšším obsahom chlorofylu v rastlinách, a preto významnejšou schopnosťou fotosyntézy.
Monitoring porastov poľnohospodárskych plodín je prostredníctvom oboch metód realizovaný v desaťdennom kroku.
Výstupy monitoringu – modelované a interpretované vegetačné indexy, sú reprezentované prostredníctvom gridovej
siete s priestorovým rozlíšením 1x1 km (DPZ), resp. prostredníctvom jej priestorového prieniku s priestorovou
údajovou vrstvou rozšírenia orných pôd SR – register LPIS (agrometeorologické (biofyzikálne) modelovanie).
|
|